Vysokohorské zápisky
Vysokohorské zápisky – Kvačianska a Prosiecka dolina (1. časť)
Tentokrát sme sa rozhodli pre zmenu. Vysoké tatranské štíty sme vymenili za nižšie položené doliny. Na Slovensku je množstvo jedinečných dolín, ktoré ukrývajú v sebe prírodné poklady. Či už sa vyberiete do Ľubochianskej doliny, Gaderskej doliny, alebo Vajskovskej doliny, bude vás čakať neopakovateľný turistický zážitok. Naše kroky však nesmerujú ani do jednej z uvedených lokalít. Stanoveným cieľom boli Chočské vrchy a ich Kvačianska a Prosiecka dolina.
Obidve doliny sú známe množstvom skalných útvarov, jaskýň, výhľadových bodov, vodopádov, rebríkov i vyhľadávaným mlynom Oblazy. Opäť sme použili ako pomocníka turistickú mapu od legendárneho vydavateľstva VKÚ Harmanec. Mapové dielo VKÚ 111 Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara poskytlo cenné informácie, ktoré sme využili priamo v teréne. Po teoretickej príprave nastal čas vyraziť za dobrodružstvom do týchto dolín.
Ústie Kvačianskej doliny
Ráno prichádzame na parkovisko v ústi Kvačianskej doliny. Množstvo ďalších áut predikuje, že dnes nebudeme na turistike sami. Počet ľudí zároveň ukazuje, aká nádherná a jedinečná je táto dolina. Veľmi sa na ňu tešíme. Pozeráme sa aj do turistickej mapy, kadiaľ budú viesť naše najbližšie kroky a zisťujeme, že dolinou vedie aj cyklotrasa. Zážitok zo sedla dvoch kolies musí byť taktiež unikátny. Nezaháľame a štartujeme chôdzu, keďže podľa mapy je pred nami približne 15 kilometrov.
Kráčame červenou turistickou trasou, ktorá je zároveň i náučným chodníkom. Pri niektorých tabuliach sa zastavíme a pozorne ich študujeme. Cesta ubieha príjemne, len nás trochu trápia tmavé oblaky veštiace možné dažďové zrážky. Snáď sa oblaky rozplynú. Ako kráčame užívame si pobyt v tejto jedinečnej doline. Ani sa nenazdáme a prichádzame k prvému vyhliadkového bodu dnešného dňa – Jánošíková hlava.
Na tomto mieste je postavená vysutá drevená plošina ponúkajúca pohľad na potok Kvačianka, náprotivné kopce i skalné útvary, z ktorých jeden pripomína Jánošíkovu hlavu. Pokiaľ Vás toto miesto zaujalo, neváhajte a príďte sa presvedčiť, čo Vám pripomína tento unikátny prírodný výtvor. Urobíme si tu niekoľko fotografií a osviežime sa pred ďalšou cestou. Zatiaľ sme unesení z toho, čo na takej krátkej vzdialenosti vieme zažiť.
Mlyn Oblazy a Ráztocký vodopád
Od Jánošíkovej hlavy pokračujeme ďalej v chôdzi. Zdravíme sa ostatným turistom okolo nás. Prevažujú rodiny s deťmi, pre ktoré ide o záživné a zmysluplné trávenie voľného času. Vidíme na nich, ako sa im páči, že tu môžu byť. Kráčame pomerne nenáročnou trasou len s miernym prevýšením, takže sa veľmi ani nepotíme. Ide skôr o príjemnú prechádzku s prekrásnymi vyhliadkovými bodmi. Ako tak premýšľame, zisťujeme, že aj podobné doliny majú niečo do seba a vedia konkurovať štítom a vrcholkom, čo sa týka krásy.
Čoskoro prichádzame k ďalšiemu vyhliadkovému bodu s drevenou plošinou – Roháč. Tu opäť obdivujeme krásy doliny s neopakovateľnými scenériami. Nezdržujeme sa však dlho, lebo čoskoro nás čaká aj Malý Roháč. To je ďalšia vyhliadka. V tejto doline si príde milovník skalných útvarov a nádherných výhľadových bodov jednoznačne na svoje. Čoskoro však prichádzame k najväčšiemu lákadlu celej doliny – vodnému mlynu Oblazy.
Ide o zrekonštruovaný mlyn a technickú pamiatku , pôvodne z 19. storočia, v ktorom je aj expozícia a možná prehliadka interiérových priestorov. Tomuto lákadlu sme neodolali a zašli sme sa pozrieť do neho. Expozícia je pekná a predstavujeme si ako to muselo v minulosti vyzerať, keď bol život ťažší. Je tu množstvo ľudí a vidno, že genius loci pôsobí na mnohých z nich. Je to ako keby človek cestoval v čase a vrátil sa o niekoľko desaťročí do minulosti. Po prehliadke sme pár minút len tak von a užívame si pobyt na tomto mieste. Veľmi sa nám tu páči ale čas je neúprosný a vyrážame k ďalšiemu bodu plánovaného dobrodružstva – Ráztockému vodopádu.
Vodopád leží len pár minút chôdze od mlynu. Po príchode ku nemu sme užasnutí z jeho veľkosti a sily vody, ktorá ním preteká. Je to také hlasné, že takmer nepočujeme, keď po sebe kričíme. Spravíme si fotografiu na pamiatku a ideme ďalej, tentokrát modrým chodníkom. Čoskoro vychádzame z doliny a sme v obci Veľké Borové. Prvá časť prechodu je za nami a na jeho pokračovanie v Prosieckej doline sa všetci tešíme.
(pokračovanie v ďalšej časti)
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista
