Vysokohorské zápisky
Prvý vrchol Nízkych Tatier zo západnej strany leží nad obcami Hiadeľ a Brusno. Je naň úžasný pohľad z celého okolia a vďaka svojej nadmorskej výške 1 675 metrov ho nemáte šancu prehliadnuť. Reč je o Prašivej ležiacej na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, kadiaľ prechádza aj červená turistická trasa s pomenovaním Cesta hrdinov SNP. Na uvedený vrch viete ísť z rôznych smerov ale najčastejšie si turisti volia cestu od obce Korytnica a z obce Hiadeľ.
Nami realizovaná návšteva Prašivej mala začínať v obci Hiadeľ, teda presnejšie – hlboko v Hiadeľskej (Vážnej) doline pri pomníku padlým v SNP. Táto lokalita sa taktiež ako mnohé iné v okolí spája s bojmi počas Druhej svetovej vojny. K vydarenému turistickému výstupu patrí nepochybne aj dôsledné plánovanie celej akcie. V našom prípade sme opäť použili mapu TM VKÚ 122 Nízke Tatry – Chopok. Vďaka tomuto kartografickému dielu sme mali znova presnejší prehľad o tom, čo nás v daný deň bude čakať. Za veľkú výhodu považujeme uverejnené časy výstupov, ktorých garantom je Klub slovenských turistov.
Štart pri pamätníku na konci Hiadeľskej doliny
Skoro ráno prechádzame obcou Hiadeľ a následne asfaltovou cestou až na koniec doliny. Je tu menšia odstavná plocha, kde nechávame naše vozidlo. Je chladno, tak sa poriadne oblečieme a dúfame, že sa vyčasí. Husté oblaky neveštia momentálne výhľady do ďaleka. Sme na modrom turistickom chodníku a míňame smerovník s označením „Prostredný grúň“. Aktuálne sme vo výške 820 m n. m., čo znamená, že na vrchol Prašivej musíme prekonať približne 850 výškových metrov. Nezaháľame a vchádzame priamo do lesa.
Na začiatku nás upozorní ceduľa na zvýšený výskyt medveďa hnedého v tejto lokalite a o to viac dávame sem-tam na známosť, že sme aj my v lese, aby sme prípadného maca neprekvapili a nevystrašili. Cesta lesom je od začiatku pomerne prudká a rýchlo stúpame. Čudujeme sa, že daná trasa je vedená aj ako cyklotrasa, keďže na pešo je to pomerne namáhavé. Ako prekonávame ďalšiu vzdialenosť, kráča sa nám o niečo lepšie a už si o trochu viac užívame pobyt v lese. Je tu pokoj, ticho a nikto okrem nás.
Hiadeľské sedlo ponúka oddych
Prekonávame výšku 950 m n. m., postupne aj 1000 m n. m. Vieme, že čoskoro prídeme k prvej významnej zastávke dnešného dňa v podobe Hiadeľského sedla. Kráčame lokalitou zvanou Horné Košariská a už vidíme čoraz väčšie svetlo pripomínajúce, že čoskoro vyjdeme do sedla. Za niekoľko minút sa tak skutočne deje a prichádzame do výšky 1 100 m n. m., ktorá predstavuje lokalitu Hiadeľské sedlo. Ide o obľúbené miesto na trase, pretože je tu menšia útulňa, kde si viete oddýchnuť, či prespať na poschodí. Stavba pred pár rokmi prešla čiastočnou rekonštrukciou, takže ponúka primerané možnosti.
Približne polhodinu tu sedíme, oddychujeme a naberáme ďalšie sily na pokračovanie. Postupne si pobalíme opäť veci do ruksaka a vyberieme sa na pokračovanie nášho dobrodružstva. Napájame sa na červený chodník predstavujúci hrebeňovú trasu Nízkych Tatier. Čaká nás ešte viac ako 550 výškových metrov, takže nezaháľame a svižne kráčame z Hiadeľského sedla. Cítime, že oddych padol vhod a kráča sa oveľa lepšie.
Dosahujeme vrchol Prašivej
Kráčame prudkým prevýšením a zatiaľ nič nenaznačuje možnosť výhľadov z najvyššieho bodu dnešného dňa. Stále však v kútiku duše veríme, že sa to aspoň trochu zmení. Ideme cez lokalitu „Nad Granty“, kde sa nachádza aj prameň s pitnou vodou. Cesta pomedzi kosodrevinu je v týchto zimných podmienkach trochu náročnejšia. Zložitejšou sme si ju spravili aj my sami, pretože sme si nezobrali so sebou protišmykové mačky. Zatiaľ sa to ale dá zvládnuť. Pre pokračovanie volíme zimnú trasu, kde je nápomocné tyčovanie. Podľa vychodených stôp si túto alternatívu zvolilo už niekoľko ľudí pred nami.
Keď vychádzame na masív Prašivej v diaľke zahliadneme vrcholovú tabuľu. Ide o drevenú ceduľu s názvom vrchu a jeho výškou 1 675 m n. m. Prichádzame ku nej a konečne sme na našom plánovanom bode. Sme radi za úspešné dosiahnutie tejto výšky ale zároveň zamrzí absencia výhľadov, ktorá vie byť odtiaľto dychberúca. Nevadí, aspoň máme dôvod sem prísť aj inokedy za lepších podmienok. Teplota je značne pod nulou, takže veľmi dlho sa tu nezdržujeme a po niekoľkých obligátnych fotografiách opäť začneme s klesaním do Hiadeľskej doliny.
Cesta späť ide po tej istej trase, ako sme stúpali a ide to o poznanie rýchlejšie. Klesanie je prudké a tak sme v dobrom čase opäť pri aute. Prezeráme si aj spomínaný pamätník padlým počas SNP a zamýšľame sa nad tým, aké to vtedy muselo byť. Pokiaľ teda máte voľný víkend a neviete, kam by ste mali ísť, tak výstup na Prašivú je určite dobrá voľba.
Autor článku:
Lukáš Paško - Nadšenec slovenských hôr a aktívny turista
